Od náhodného rozhovoru až po svetové finále vo Švajčiarsku. Siedmaci zo Súkromnej základnej školy Felix v Bratislave sa ponorili do sveta vodíkových autíčok vďaka projektu H2 Grand Prix. V medzinárodnej konkurencii si vyskúšali nielen tímovú prácu, technické myslenie a angličtinu v praxi, ale ich tím SloWaci vybojoval v kategórii Sprint fantastický druhý najlepší čas. Ako prebiehala príprava, v čom spočíva sila takýchto STEAM projektov a prečo dokážu deti naučiť viac ako bežné známky v žiackej knižke, sme sa opýtali Mariany Štefankovej, učiteľky SZS Felix v Bratislave, ktorá projekt žiakov zastrešovala.
Ako vznikol nápad zapojiť sa do súťaže H2GP SPRINT so žiakmi SZŠ Felix?
„Niekedy stačí náhodný rozhovor a všetko sa zmení. Na konci školského roka 2024/2025 sme sa so známym rozprávali o tom, ako sa nám darilo v projekte GreenPower Slovensko. Len tak mimochodom spomenul, že nedávno robil podcast s ľuďmi z organizácie H2GP Slovensko. „Sú to vodíkové autíčka, môžem ti dať kontakt,“ povedal. Netušil, že práve otvára dvere k ďalšiemu projektu, do ktorého sa spoločne s našimi žiakmi ponoríme. Celý projekt som si podrobne naštudovala a bolo mi jasné, že je to ten správny projekt pre nás. Zavolala som Erike Czingel, ktorá spolu s Braňom Hlinkom vedie tento projekt na Slovensku. Dohodli sme sa na septembrovej prezentácii pre vedenie školy a odvtedy sme súčasťou projektu H2 Grand Prix.“
O čo v projekte ide?
„H2GP má niekoľko súťažných kategórií. My sme si vybrali kategóriu Sprint, určenú pre žiakov základných škôl, u nás sa jej venuje skupina siedmakov. Počas projektových týždňov, aj po vyučovaní, sme spoločne ladili ich vodíkové autíčka do posledného detailu. Zatiaľ projekt vediem sama, no verím, že sa k nemu časom pridajú aj ďalší kolegovia."
V náročnejšej kategórii PRO, kde sa súťaží už desať rokov po celom svete, ide o skutočnú odbornosť – autíčka tam jazdia šesťhodinové vytrvalostné preteky a rozhoduje počet najazdených kôl. Slovensko má aj v tejto kategórii svoje víťazné tímy.
Felixáci postúpili až na svetové finále vo Švajčiarsku, čo ste mali možnosť zažiť a vidieť? Ako také preteky vyzerali?
„Keďže v kategórii Sprint zatiaľ nemáme na Slovensku konkurenciu, postup na svetové finále bol pomerne priamočiary. Skutočná výzva prišla až tam. Finále trvá štyri dni, každý deň patrí inej kategórii a my sme mali tú česť zažiť ho práve v roku desiateho výročia H2GP. Bolo to niečo, čo sa slovami opisuje len ťažko – vidieť žiakov základných a stredných škôl z celého sveta (Kuvajt, Čile, USA a mnohí ďalší), ako so zápalom testujú, pretekajú a hlavne sa nevzdávajú, aj keď sa objaví technický problém.
Na súťaži sa stretlo 86 tímov z 26 krajín. Do našej kategórie sme priniesli dva tímy a stáli sme v konkurencii deviatich tímov z Írska, Španielska, Indie, Dubaja či Francúzska.
Pre našich žiakov to bol nezabudnuteľný zážitok aj obrovská skúsenosť naraz. Poskytovali rozhovory, prezentovali svoju prácu v angličtine, spoznávali nových ľudí a čerpali inšpiráciu od tímov z celého sveta. Zároveň do poslednej chvíle dolaďovali svoje autíčko, aby z neho vyťažili maximum. Bolo cítiť nervozitu, no ešte viac odhodlanie.
V kategórii Sprint sa súťaží na čas. Autíčko musí čo najrýchlejšie prejsť desaťmetrovú dráhu. Nášmu tímu SloWaci sa na svetovom finále podaril druhý najlepší čas spomedzi všetkých súťažiacich: 2,91 sekundy. Najrýchlejší boli Španieli s časom 2,61 sekundy. Do budúceho roka teda máme na čom stavať, naši žiaci sa navyše nadchli aj pre autíčka z kategórie PRO, takže uvidíme, kam nás to posunie."
V čom spočíva sila projektu?
„Mám rada projekty, ktoré sú komplexné, zmysluplné a posúvajú žiakov v ich zručnostiach vyššie. H2 Grand Prix je presne taký. Predstavte si, že pred vás niekto postaví krabicu plnú súčiastok a vašou úlohou je poskladať z nich čo najrýchlejšie autíčko. Znie to jednoducho, no nie je to tak. Treba premýšľať nad hmotnosťou vozidla, prevodmi kolies, množstvom palivových článkov a desiatkami ďalších faktorov, ktoré rozhodujú o rýchlosti."
Je vhodné takéto projekty zaraďovať do vyučovacieho procesu? Prečo?
„Želám si, aby bolo takýchto STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie, matematika) projektov viac a aby boli dostupné pre čo najviac škôl. Aby boli podporované a prirodzene zaraďované priamo do vyučovacieho procesu. Práve pri takýchto projektoch sa deti učia kriticky myslieť, riešiť problémy a plánovať – teda presne to, čo ich nich bude dnešný svet vyžadovať. Pre mňa ako učiteľku to je presne ten typ úspechu, o ktorý mi ide – nie známka v žiackej knižke, ale moment, keď vidím, že dieťa dokáže oveľa viac, než si samo myslelo."
Žiaci sa počas STEAM projektu učia:
• plánovať a rozhodovať sa na základe reálnych obmedzení,
• pracovať v tíme a počúvať názory druhých,
• komunikovať – aj v cudzom jazyku pred cudzími ľuďmi,
• riešiť technické problémy priamo za pochodu,
• prijímať neúspech a pretaviť ho na ďalší pokus,
• pochopiť celý proces výroby vodíka. Žiaci si pomocou destilovanej vody a elektrolyzéra sami vyrábajú vodík a poháňajú ním svoje autíčko (neskôr ho už len dobíjajú tzv. Hydrostickom).