• Píše... Marta Páleníková
        • Píše... Marta Páleníková

        • 12.03.2020 17:16
        • Šťastné deti - ako na to
        • Je úžasné, keď vidíme malé dieťa ako sa učí chodiť. Približne ročné dieťa sa postaví na nôžky a spočiatku pravidelne po jednom dvoch krokoch padá. Je vytrvalé a po každom páde sa zasa postaví a skúša znova. Nikto sa na neho nehnevá, naopak rodič ho povzbudzuje a chýb si nevšíma. Počet pokusov je nekonečný a výsledkom jeho úsilia je chôdza bez pádov. Počas života sa učí rozprávať. Skomoleným slovám sa usmejeme, jemne opravíme a ide sa ďalej. Podobne je tomu pri iných zručnostiach, ktoré sa dieťa postupne učí. Za chyby deti netrestáme a nepovieme dieťaťu: Ak sa to naučíš chodiť, dostaneš cukrík. Keď však príde dieťa do školy, je za chybu trestané. Jedna chyba dvojka, dve chyby trojka .... Vtedy dochádza k tomu, že dieťa sa chyby bojí a robí všetko preto, aby chybu neurobilo. Niektorí zistia, že na to nemajú a činnosti, v ktorých sú neúspešní, robia neradi a časom ich dokonca znenávidia. Stráca sa radosť. Deti sa rodia s veľkou túžbou učiť sa. A škola, ktorá hodnotí deti známkami túto túžbu ničí. V našej škole známky na 1. stupni nemáme. Som vďačná, že môžem v takej škole učiť. 

           

          Podobne je to s odmenami. Čo môže byť odmenou? Peniaze, darčeky, pochvaly... Ale nie je pochvala ako pochvala. Záleží na forme pochvaly. V dnešnej dobe je časté dávať deťom odmenu za to, keď sú „dobré“, keď sú potichu, keď niekomu pomôžu, poupratujú alebo zjedia porciu zeleniny či ovocia. Pochválime ich, keď urobia niečo, čo nás poteší. Odmenami s deťmi manipulujeme. Na prvý pohľad vyzerajú odmeny v poriadku. Však deti urobia to, čo  chceme my. Odmeny zlepšujú výkon detí a správanie. Ale na ako dlho? Deti si na odmeny zvyknú a keď ich nedostanú, správanie alebo výkon sa stráca. Odmena ich oberá o vytrvalosť, tvorivosť a celkovú kvalitu práce. Odradzuje ich od tvorivosti a riskovania. Keď sú deti závislé na odmene, vyhýbajú sa výzvam a pracujú na „istotu“. Urobia len to, za čo dostanú odmenu. Nič viac. Deti robia všetko preto, aby získali odmenu a tým strácajú sebaúctu. A pritom strácajú záujem o aktivity, ktoré by mali za iných okolností najradšej. Prečo? Nedostanú za to odmenu. Odmeny fungujú krátkodobo a z dlhodobého hľadiska sú odmeny neefektívne.

          Moja skúsenosť: na minulom pracovisku som vyhlásila súťaž v čítaní. S tými, ktorí prečítali najviac strán, som išla do cukrárne. Boli to pekné chvíle s deťmi a veľmi nás zblížili. Ale to bola jediná pozitívna stránka aktivity. V skutočnosti si väčšina detí začali vyberať menšie knihy a strácalo sa čítanie s porozumením. 

          Prečo odmeny narušujú naše vzťahy s deťmi?

          1. Deti robia veci pre odmenu a nie pre seba.

          2. Človek, ktorý dáva odmenu má nad dieťaťom moc. Oslabuje samostatnosť dieťaťa. 

          3. Všetci túžime po nezávislosti. Odmeny robia deti závislými. 

          4. Za každou odmenou sa skrýva bič. Keď dieťa nedostane odmenu, cíti sa menejcenné. 

          5.Odmeny vyvolávajú nezdravé súťaženie a ohrozujú spoluprácu. Nielen v triede, ale aj medzi súrodencami.

          Odmeny sú manipulatívne. Sú najrýchlejším spôsobom ako zmeniť správanie či výkon dieťaťa. Ale nie dlhodobo. 

          Je pochvala vôbec niekedy v poriadku? Áno, deti potrebujú pozitívnu spätnú väzbu! Keď sa chceme vyhnúť pochvalám, neznamená to, že by sme ich nemali povzbudzovať, prejavovať radosť a lásku. Môžeme sa s nimi radovať z každého kroku ich rozvoja, ale bez manipulácie! 

           

          Ako na to?

          1. Dať dieťaťu možnosť ohodnotiť sám seba:

          Po prezentácii projektu: Zdá sa, že si sám so sebou spokojný! Za čo by si sa pochválil? Bavila Ťa táto aktivita? Na koľko bodov si sa ohodnotil? Čo by si urobil inak, aby to bolo maximum bodov? 

           

          2. Výrok s JA: 

          Vďaka, že si sa podelil s kamarátom. Mala som z toho dobrý pocit. Páči sa mi, aké si vybral farby. Tvoj spev ma očaril. Všimla som si, že ..... Prekvapilo ma ... Zaujalo ma .... 

          3. Vyjadrujme sa k správaniu alebo k postupu, ale nie k človeku: Nie – Si šikovný spevák, ale -  Tá pesnička sa mi páčila, melódia bola zaujímavá a počula som presne zvládnutý rytmus.

          4. Pri hodnotení by nemali byť odmeny sľubované dopredu a ani by nemali byť dávané vždy, keď dieťa urobí niečo, čo sa páči mne.

           

          ZÁVER:

          Pozitívna spätná väzba je najlepšia vtedy, keď ide z nášho srdca a je spontánna. Keď je jej cieľom povzbudiť dieťa, aby napredovalo vo všetkých smeroch, aby sa cítilo šťastné a zároveň aby bolo empatické a dokázalo pomáhať druhým. Šťastie sa dá získať z činností, ktoré nám robia radosť, uspokojujú nás a nepotrebujeme k tomu, aby nám druhí tlieskali. Chceme, aby mali deti vlastnú motiváciu, venovali sa vlastným záľubám a boli samy sebou. To docielime správnou spätnou väzbou a  uznaním. Pre mňa to znamená vytvoriť v triede bezpečné prostredie a príjemnú atmosféru. Aby trieda bola nie celou, ale obývačkou. Chcem pripravovať pre deti zaujímavé, zmysluplné a radostné aktivity. Zamerať sa na to, aby sa deti vnútorne prežívali radosť z vlastného výkonu. Amen

        • Naspäť na zoznam článkov
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje