• Mapovacia výprava a zmysluplné učenie pre život na čerstvom vzduchu

      • Mapovacia výprava a zmysluplné učenie pre život na čerstvom vzduchu

      • 13.10.2018 22:43
      • Píše Bernard Brisuda, učiteľ geografie a vychovávateľ:

        Piatacka geografia v súlade so štátnym programom odhaľuje deťom-nováčikom, ktorí sa v nej ešte len začínajú orientovať, takmer výlučne svoju prírodovednú stránku. Nemám síce tú česť učiť aj biológiu, ale predpokladám, že nakoľko je vo svojej podstate prírodnou vedou je na tom veľmi podobne. Aj preto je ťažko uveriteľné, že obsahové náplne geografie a biológie v priebehu školského roka korešpondujú tak málo. Projekt Expedícia – skús, skúmaj, spoznaj sa pre mňa osobne posunul na vyšší level keď zvládol prepojiť tieto dve zdanlivo izolované obsahy a to nielen do jedného plánu, ale tiež do spoločnej série pracovných zošitov. Mapovacia výprava – jedna z aktivít, ktoré sme mali možnosť od septembra s deckami na vyučovaní prelúskať prepája geografiu a biológiu dokonca na jedinej dvojstránke.
      • Začiatkom októbra sme sa v súlade so zadaním vybrali mapovať do ozajstného terénu okolia školy. Nakoľko s kolegyňou Naďou (biologikárkou) učíme svoje predmety v oboch piatackych triedach v dvoch po sebe idúcich dvojhodinových blokoch, razom sme mali pre každú triedu k dispozícií štyri vyučovacie hodiny. A to je už časová porcia, v rámci ktorej dokážete ísť s učivom, ale najmä s deťmi do ozajstnej baníckej hĺbky. Úvodnú hodinu s deckami v triede sme obetovali riadnemu oboznámeniu sa s tým čo nás vonku čaká – prečítali sme si pokyny, zoskupili sa do tímov, rozdali sme si mapy, buzoly, vrecká na vzorky, pripomenuli si pravidlá práce a zbalili sa na odchod.
        Hoci sme si trasu, ktorou pôjdeme smerom tam určili už na laviciach v škole, pátračka to bola neraz zložitá. Niekedy nás zastavil Veľký Draždiak či asfaltová cesta, ktorou sme podľa dohody ísť nemali, inokedy zas výkrik spolužiakov či pomoc učiteľa. Deti v mnohých prípadoch stavili na svoju intuíciu a namiesto svetových strán využívali taktiež pravo-ľavú orientáciu. Problém nemali so zaznačením miesta, na ktorom sme sa zastavili kvôli zbieraniu vzoriek a rovnako tak ani so značeným spiatočnej trasy, ktorú sme bez predchádzajúceho zdelenia deťom zadávali tým ako sme s Naďou kráčali „na blink“ smerom ku škole. Dôležité nebolo však len samotné mapovanie. Deti sa s vervou vydali do zbierania všakovakých vzoriek prírodného materiálu, ktoré následne zatrieďovali ako prvky živej a neživej prírody. 
         
        Čo je na celej aktivite podstatné je niekoľko hodinové vyučovanie uskutočňované tam kde ho raz budú musieť, dnes mladí, členovia expedície dokázať využiť – v reálnom svete. Tam niekde za múrmi školy. Úlohy biologického (zber a triedenie vzoriek živej a neživej prírody z rôznych stanovíšť) aj geografického (orientácia podľa mapy) charakteru boli pre deti primerané – čomu zodpovedalo aj pracovné nasadenie, ktoré sa držalo celé doobedie na vysokej úrovni. Hoci v určitých chvíľach bol problém skoncentrovať sa, inokedy sa deti vedeli dostať látke „pod kožu“. Keď sme napríklad na spiatočnej ceste s jednou skupinou spozorovali veľký strom obrastený machom výrazne viac z jednej strany a pomocou kompasu určilli kde asi Slnko vyšlo a kde asi zapadne, vedeli sme odkiaľ bije. Respektíve odkiaľ svieti. A naozaj, zvony na kostole odbíjali pravé poludnie a Slnko sa na mohutný jaseň usmievalo práve z tej strany kam smerovala biela ručička buzoly. 
         
        Hoci som mal chuť za aktivitu chváliť (takmer) všetky deti, v záverečnej reflexii niektorí piataci na moje osobné sklamanie uznali, že z nich kartografi nebudú. Iní sa naopak dokázali nadchnúť pre mapovanie či spomínané určovanie vzoriek rastlinného pôvodu. Ak však ani z nich nevyrastú profesionálni „mapári“, verím tomu, že sa vo svete tam niekde za múrmi školy nestratia.
      • Naspäť na zoznam článkov

  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje