Ďakujem
- 29.09.2018 10:47
- Píše Hanka Tichá, triedna učiteľka Sov (šiestakov):
September v sebe nesie nádych nostalgie končiaceho leta a začínajúcej jesene. Je to mesiac, ktorý sa vám dostane pod kožu. Tešíte sa zo začiatku roka, z opätovného stretnutia s deťmi, no zároveň s ochladzujúcim sa počasím bilancujete, dávate si nové plány a záväzky, čo robiť inak, lepšie, s novou energiou. Môj blog nebude celkom o deťoch, ale úzko s nimi súvisí. Bude o ľuďoch, ktorí sú s nimi denno-denne. Bude o mojich kolegoch z Felixu, o každom jednom z nich. Takto pred rokom som nastúpila do Felixu, plná očakávaní aj obáv z neznámeho. Nebudem tvrdiť, že som si okamžite zamilovala deti a hneď som vedela, ako mám veci robiť. Lebo to tak nebolo. Bol to rok skúšok, poznávania seba aj iných, bol to proces. A ja som sa v priebehu roka naučila veľkú vec – prijať túto „procesuálnosť“. To, že nebudem vedieť robiť všetky veci ihneď správne. Nebudem mať od začiatku perfektne nastavené pravidlá. Nebudem okamžite vedieť viesť dobrú reflexiu. Ale že sa ku všetkému dostanem. Krok za krokom, postupne a pomaly.
Učila som sa pozorovaním kolegov, ktorí boli v škole už dlhšie. Učila som sa nenápadnými prechádzkami po triedach a obzeraním pravidiel a dôkazov triedneho života na stenách. Učila som sa vďaka rozhovorom a spoločnému koexistovaniu v jednom priestore s úžasnými ľuďmi, osobnosťami. Ich pokora voči vlastnej práci, trpezlivosť, svedomitosť, zmysel pre humor i temperament, láskavosť a priateľskosť, často zdanlivá nenápadnosť pri tom, aké veľké veci s deťmi každodenne robili, si ma získali.
Uplynul rok. Vrátili sme sa po prázdninách do práce. Nebol to tradičný a ľahký začiatok školského roka. Avšak aj za daných okolností som sa neraz pristihla, že sa teším. Tešila som sa na ľudí, ktorých teraz stretávam v zborovni a s ktorými spolupracujem. Napriek premenlivosti dní sme mali jeden v druhom oporu. Ak mi niečo na Tematínskej chýba, sú to zvyšní učitelia a vychovávatelia z prvého stupňa, ktorí tak ako my vynakladajú rovnako veľa vlastnej energie a vôle na to, aby mali deti na Krásnohorskej hladký a nerušený začiatok školského roka. Ak je niečo vo Felixe vzácne a na čom to stojí, tak sú to ľudia. To nám vždy ako mantru opakovala aj Majka Boledovičová.
Keď sa človek učí v nejakej oblasti, veľmi dôležitými sú inšpiratívni ľudia z tohto prostredia. Ľudia „osobnosti“, ktorí majú za sebou preukázateľné vzdelanie, skúsenosť a vášeň pre danú vec, autentickí a hodní nasledovania, ktorí vám ukazujú métu, kam smerovať. Ktorí zo svojho postu nezabúdajú jednať smerom k vám s rešpektom a povzbudením, dodávajú vám tak sebadôveru, že aj vy sa úsilím môžete dostať tam, kde sú oni. Byť v ich prítomnosti vás nabíja novou energiou a motiváciou. Každý z nás si mapuje svoj život takýmito inšpiratívnymi ľuďmi, ktorí mu v istej etape života a pôsobenia pomáhajú napredovať.
Takýmto človekom vo Felixe je pre mnohých z nás práve Majka. Neraz ma podržala v dni, keď som pociťovala neistotu, pomáhala mi „prerámcovať“ situácie a meniť uhol pohľadu na veci. Bola riaditeľkou a tvárou školy, ktorej som úplne dôverovala, pretože to, čo hovorila, to, čo konala, a kým bola každodenne profesionálne i v bežných situáciách – jednoducho do seba zapadalo na sto percent. Možno preto jej potrebujem povedať jedno obrovské ďakujem, pretože ma viedla k tomu, kým pre naše deti chcem byť. Za inšpiráciu a podporu, ktorú sme od nej každodenne dostávali a dostávame ju doteraz.
Som vo Felixe rok. Naše deti sú to najdôležitejšie, prečo tam som. Prečo tam každý z nás je. Ich pokroky, radosti, priateľstvá, ale aj ťažšie dni, kedy niektoré veci nejdú. Teší ma byť svedkom a sprievodcom na ich ceste hľadania a spoznávania. Viem im nastavovať priaznivé prostredie aj vďaka tomu, že pracujem s ľuďmi, ktorí zmýšľajú rovnako a ktorí ma inšpirujú. Kamaráti, ďakujem, že ste Felix.
Ondro, Tebe nech sa darí viesť našu školu v rovnakom duchu, ako to bolo doteraz! Máš na to!
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články