Jednou z tých oblastí bolo aj školstvo. Vtedy sme aj s Peťom Halákom spracovali náš pohľad na budúcnosť školstva a čo by sa v ňom malo a čo by sa mohlo zmeniť. Vôbec nie je dôležité, aké všetky detaily a scenáre sme popísali – zo všetkých bolo jasné, že v školstve sa niečo zmeniť MUSÍ.  Ani jeden z tých scenárov však nepopisoval situáciu, v ktorej sa tesne pred rokom 2020 reálne nachádzame – situáciu neustálej zmeny a najmä našu (a hlavne Peťovu) veľkú účasť na zvyšovaní tempa tejto neustálej zmeny.

Potrebu vytvoriť novú školu typu Felix sme vtedy cítili – ale určite sme o nej nepísali ako o „futurologickej“ ceste. Dnes už vieme, že bez zakladania nových škôl (akýchkoľvek – nie len Felix či Narnia) by sa zmena v školstve odkladala o ďalšie desiatky rokov. 
Vtedy, okolo roku 2000, som pravidelne citoval jedného z najznámejších futurologických aktivistov – Petra Diamondisa, ktorý tvrdí „Najlepší spôsob ako predpovedať budúcnosť je, vytvoriť si ju.“ Dnes na tieto jeho slová stále myslím a dopĺňam ich o vlastnú myšlienku : „Veďme deti s pohľadom na budúcnosť. My sa ju len snažíme tvoriť, ale oni v nej budú žiť!“