Felix mojimi očami
- 20.10.2017 09:35
- Píše Renća Kontárová:
Minulý víkend som prvýkrát zažila akciu pod názvom „adaptačka“. Silný zážitok a obrovský relax. Mnohí z Vás asi práve zdvihli obočie. Pracovný víkend, na ktorom sa oddychuje? Ani mne sa to najprv veľmi nezdalo... Očakávala som samé nepríjemné a stresujúce situácie. S poloúsmevom som pritakávala svojim kolegom, ktorí ma presviedčali, že to bude v pohode. Čo by človek nečakal - ono to v pohode fakt bolo!
Nielen, že mi nikto neodkusol nos, no dokonca som spoznala kopu nových a perfektných ľudí. Keď sa mi konečne podarilo opustiť svoju komfortnú zónu, začala som vnímať, že tí „cudzí ľudia“ sa tiež len snažia zapadnúť a skamarátiť sa. Po tomto prebudení som zistila, že taká „adapatčka“ Vám je skutočne príjemná a užitočná vec.
Po návrate domov som necítila mentálne vyčerpanie, ale objavil sa zase ten pocit. Pocit, ktorý mám čoraz častejšie. Asi nikdy ho nebudem vedieť presne popísať slovami, no verím, že mnohí z nás presne vedia, o čom hovorím. Ten pocit, keď sa denne nestretávate len s nepríjemnými situáciami. Ten pocit, keď sa skoro všetko naozaj dá a nezostáva to iba v stave „nie je to také jednoduché“.
Neviem, či to je tou správnou konšteláciou ľudí, alebo či ja mením pohľad na svet, ale mne sa moja nová práca páči zo dňa na deň viac a viac. Áno, na slovenské pomery veľmi netypické, ale je to tak. A čo ma už vonkoncom udivuje je, že sa neskutočne teším na ďalší pracovný víkend, ktorý sa bude odohrávať asi 250 kilometrov od môjho domova a blízkych.
A verte, že to nie je tým, že by to doma neklapalo. Felix proste nie je len škola, ale životná filozofia a ja sa teším, že jej každým dňom viac a viac podlieham. ☺
- Naspäť na zoznam článkov
Najnovšie články