• Indiánsky súboj
      • Indiánsky súboj

      • 02.03.2018 20:33
      • Píše Andrej Svetko:

        Vo Felixe bol horúci letný deň. Schladiť sa dalo pod korunami stromov. Pre našu aktivitu som si preto zvolil blízky „lesík“ ako ho familiárne nazývame. 
      • Dúfal som, že názov „Indiánsky súboj“ zmagnetizuje pohľady detí. Na to predsa máme magnetickú tabuľu! Tento názov je ako vystrihnutý  z filmu Poklad na Striebornom jazere. No dobre :-), uvedomoval som si, že z tejto nostalgie možno žijem len ja a naše deti majú dnes iných - mocnejších - hrdinov ozbrojených od hlavy až po päty a nie polonahých Apačov s deravými kánojkami. Nevadí! Oprášim  časy minulé a nechám vystúpiť z osobností chlapcov a možno aj dievčat ukrytú bojovnosť a emócie. Vrátime sa do časov jednoduchého boja, keď ešte bojovníci videli tomu druhému do očí a mohli z nich čítať, čo prežíva a aj to, čo sa chystá spraviť. Odkázaní len na svoju šikovnosť, schopnosti a odhodlanie sme odpochodovali do lesíka.

        Prví bojovníci si omotali slučku okolo svojich bokov a koniec lana priviazali o strom. Na miesto indiánskej dýky mal každý fixku. Vyradený mal byť každý, komu súper urobí čiarku fixkou. Bojovníci začali krúžiť okolo stromu ako im to lano dovolilo. 
        To však ešte nevedeli, že nie sú jediní. Okolo nich sa začali totiž krútiť nevyspytateľní bzučiaci a krutí súperi. Nielen bojovníci sa začali oháňať, ale aj my všetci ostatní. Napadlo nás nenápadné komando útočníkov, ktoré zdolať bolo dôležitejšie ako naše súperenie. Jednoducho, keď zažiješ takýto útok „na vlastnej koži“ ide aj tá najväčšia romantika a zábava bokom.

        Utekali sme z lesa ako sa najrýchlejšie dalo, za nami húf komárov a indiánska idylka sa skončila. Áno, uzavreli to veľkým poznaním: "Aj malý súper môže zdolať veľkých indiánskych hrdinov."
         

      • Naspäť na zoznam článkov
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje