Pracovníčky pošty robili čo mohli, ale postáť v rade 15 – 20 minút si musel každý. Bola som unavená a nahnevaná. Ale nie preto, že som musela stáť v rade (s tým som počítala). No z niektorých ľudí, ktorí na situáciu celý čas a nahlas hundrali, otravovali tým atmosféru a prinášali negatívnu energiu medzi ostatných. Nebolo v tom nič konštruktívne a ničomu to nepomohlo. Vtedy som si uvedomila, ako si ľudia sami sebe a aj iným dokážu znepríjemniť život. Iba tým, že nadávajú na veci, ktoré zmeniť nedokážu a vlastne ani nechcú...

Blížia sa Vianoce a to je tiež obdobie v roku, v ktorom sa dlhým radom často vyhnúť nevieme. Mne vtedy pomáha, keď sa s tým jednoducho zmierim a miesto hundrania sa skúsim vžiť do kože unavenej predavačky, ktorá by asi tiež radšej doma s deťmi piekla medovníky.

A keď sa konečne dostanem na rad, usmejem sa na ňu. A musím povedať, že doteraz každá mi ten úsmev opätovala.