Deti si program pripravovali samy - samy si svoje vystúpenie vymysleli, rozdelili úlohy, pripravili rekvizity, nacvičili, zorganizovali. Ja som im poskytla len čas a priestor. Aj toho nebolo asi toľko, koľko by potrebovali, keďže sme sa v rámci vyučovania venovali aj iným projektom. Program zostavili taký pestrý, veselý, náučný, umelecký, športový…, že ja sama by som určite niečo tak kreatívne nevymyslela. 

Samozrejme pre nás nebolo podstatné len samotné predstavenie. Najviac dala deťom (a aj mne!) najmä tá cesta: 
- veľa komunikovali (čo a ako si vzájomne úctivo povedať, aktívne sa počúvať), 
- učili sa byť empatickí (ak niekto nechce byť napr. mačka, treba to proste prijať a pochopiť), 
- snažili sa byť tvoriví (vymýšľali dialógy, príbehy, rekvizity, choreografie…), 
- boli trpezliví (keď veci nejdu v skutočnosti tak, ako idú predstavách a plánoch, treba zhlboka dýchať:-)),
- prejavili veľkú snahu a odvahu (postavili sa pred ľudí s niečím, čo doteraz možno skúšali len v kúpeľni).... 

Nakoniec som fakt rada, že som program nyvymyslela a nepripravila ja, neodovzdala ho ďeťom hotový a ich úlohou nebolo iba ho nacvičiť. Myslím, že práve vtedy by sa stratil skutočný záujem detí o program a to obrovské úsilie, ktoré vynaložili pri tvorbe, organizácii, výrobe, diskusiách a samotnom predstavení. 

Rada nechávam deťom “voľnú ruku” pri výbere aktivít, tvorbe projektov, úloh. Už veľa krát ma totiž presvedčili, že vytvárajú zaujímavé a zmysluplné veci. Napriek tomu bolo pre mňa trochu náročnejšie dať deťom dôveru, že dokážu vytvoriť polhodinový program pre starých rodičov. “Veď sú to len deti!!!” Mala som obavy ako to dopadne, či starým rodičom deti ukážu, že niečo vedia, či ich to bude baviť, či tam nebudú znudene 30 minút sedieť, či to nebude trápna estráda…. Samy však pochopili, že hoci majú slobodu v tom, čo chcú robiť, zároveň majú zodpovednosť niečo vymyslieť a ukázať. Možno program nebol pre niekoho ukážkový a úžasný, určite máme čo zlepšovať. Dôležité poznanie pre mňa je, že deti to zlepšovať chcú.

Mne napokon stálo za to vložiť deťom dôveru a slobodu do rúk. A viem, že to chcem robiť ešte častejšie.