Premýšľal som: karty sú v prvom rade hra. Hra je koncept, ktorý majú radi nielen deti, ale aj vychovávatelia. Mohli by zaujať a naštartovať  chalanov a dievčatá neurazia... Ak sú jasné pravidlá, karty sa hrajú jednoducho a svojim spôsobom dokážu hovoriť za človeka. Tým pádom aj zefektívnia komunikáciu medzi ľuďmi. A tá je pri takmer štyroch desiatkach detí viac ako vítaná! 

A tak tento školský rok tak v našom druháckom klube bude tak trochu kartový.

Pre lepšiu orientáciu v tom, komu treba kedy k čomu pogratulovať, sme najprv vytvorili karty narodeninové. Tie už visia v klubovni na stene a pripomínajú nám výnimočné dátumy.

Oveľa dynamickejšia je práca s tzv. kartičkami výhod. Kartičky obsahujú rôzne (na prvý pohľad skromné, ale pre väčšinu detí lákavé) benefity: pomoc vychovávateľovi pri vedení záľubky, prednostné gratulovanie meninovému oslávencovi, 5 minút voľnej hry navyše... Jasný postup pre ich získanie neexistuje, ciest na získanie je však mnoho. Jednoznačne definované nie sú zámerne a úprimne sa z toho teším. Odpadá tak snaha o zištné šírenie dobra či dôkladného dodržiavania pravidiel v zmysle „niečo za niečo“. Odmeňovanie tak (minimálne pre mňa) nadobúda o čosi hlbší rozmer.

Ku koncu týždňa, keď sedíme s deťmi na koberci v poobednom kruhu, dokážu sformulovať naozaj peknú a príjemnú poznámku na adresu niektorého zo spolužiakov. Toto slovné oceňovanie funguje aj bez odmien. Verím totiž, že aj naďalej tou hlavnou odmenou zostáva dobrý pocit na oboch stranách.

Mám úrpimnú radosť, keď deti nečakajú odmenu za to, že niekoho ocenia, keď pustia spolužiaka pred seba v rade na obed či vykonajú niečo zodpovedne a k tomu vo výbornom medzičase... :-) Ak takéto niečo u detí vidím, snažím sa ich povzbudiť a oceniť skôr slovnou pochvalou ako kartičkou. Snažím sa na to nájsť vhodný priestor popri nekončiacom zadávaní pokynov a koordinácii detí... Naozaj sa teším sa z toho, keď sa mi podarí poukázať na vzorové príklady správania u detí a tie po novom bývajú odmenené aj akosi navyše. Skrytým zámerom je okrem iného aj povzbudiť decká „vzadu“, aby sa snažili viac. Exemplárny trest tak nahrádza exemplárna odmena.

Pomaly začíname zavádzať do fungovania aj kartičky, ktoré vyjadrujú, čo má dieťa na srdci a hlavne na jazyku pri začiatku poobednej komunity. Tieto kartičky si decká vyložia pred seba pred privítaním. Záleží na tom, či chcú rozpovedať skupine svoj zážitok, ukázať nejakú osobnú vec, oceniť niekoho, či sa podeliť so svojím názorom s ostatnými. Verím, že sa nám takto podarí dosiahnuť efektívnejšiu komunikáciu.

Občas zvyknem použiť aj žltú a červenú kartu. Tí, z vás, ktorí sledujú futbal a rozumejú pravidlám, snáď tušia na čo :-) Ale o tom niekedy nabudúce...